BOL ALADDIN PÔVODNE ARAB, IND ALEBO ČÍŇAN?

Jedným z najväčších oznámení z D23 bola správa, že Guy Ritchie obsadil hlavné úlohy v živej akcii. Aladin film. Špekulácie o obsadení džina Willom Smithom sa potvrdili a po mesiacoch konkurzov, ktoré sa konali po celom svete, sa do hlavných úloh Aladina a princeznej Jasmíny dostala málo známa egyptsko-kanadská herečka Mena Massoud a Power Rangers hviezda Naomi Scott.

Nie je prekvapením, že v súvislosti s obsadením došlo k odporu na sociálnych sieťach, väčšinou v súvislosti s obsadením Jasmine (Scott je napoly biely, napoly Ind). Stalo sa tak preto, lebo Disney zverejnil celosvetovú kastingovú výzvu pre mladých mužov a ženy blízkovýchodného alebo indického pôvodu, aby sa zúčastnili konkurzu na roly Aladina a Jasmine, do ktorého sa prihlásilo viac ako 2 000 ľudí, a hoci Scott má gudžarátske dedičstvo, z estetického hľadiska ním je. , pravdepodobne najbelší nebiely herec, akého mohli obsadiť.

Výber obsadenia bol citovaný ako najnovší príklad kolorizmu filmového priemyslu – formy predsudku, ktorý vidí hercov a najmä herečky s tmavším odtieňom pleti a na plátne menej vystupujú ako tie so svetlejším odtieňom pleti. Je teda pochopiteľné, že mnohí fanúšikovia farieb boli sklamaní z obsadenia Jasmine, keď videli naživo Aladin film nielen ako príležitosť pre nebielu reprezentáciu na plátne, ale aj ako reprezentáciu etnickej estetiky autentickej pre arabský svet, ktorou je fiktívna Agrabah zasadená a inšpirovaná. Scottov obsadenie presne nepodporuje túto predstavu, pretože na rozdiel od princeznej Jasmine je zmiešanej rasy, svetlej pleti a indického a nie arabského pôvodu. Tento posledný bod však nie je úplne čistý ako originál Aladin príbeh nie je úplne blízkovýchodným príbehom, čo vyvoláva otázku: mali by byť Aladdin a princezná Jasmine Arabi, Indovia alebo Číňania?

Aladdin sa prvýkrát objavil v Tisíc a jedna noc , slávna zbierka ľudových rozprávok z Blízkeho východu z islamského zlatého veku (medzi 8. a 13. storočím), ktorá bola prvýkrát preložená do angličtiny a premenovaná na Arabské noci , o viac ako 400 rokov neskôr. Príbehy nie sú len arabské rozprávky, ale majú korene aj v perzskom, mezopotámskom, indickom, židovskom a egyptskom folklóre a literatúre. Príbeh o Aladinovej nádhernej lampe sa v zbierke ani neobjavil, až kým ho v roku 1710 nepridal francúzsky prekladateľ Antoine Galland. Podľa Gallandových denníkov tento príbeh počul od sýrskeho učenca v Aleppe – v skutočnosti sa však nikomu nepodarilo nájsť pôvodný arabský zdroj.

Gallandov príbeh sa dokonca ani neodohráva na Blízkom východe – v skutočnosti sa odohráva v čínskom meste a Aladdin nie je sirota, ale chudobný čínsky chlapec žijúci so svojou matkou, pričom jediným ďalším miestom, ktoré sa v príbehu spomína, je Maghreb, severná Afrika. , odkiaľ je zaklínač. Predpoklad o blízkovýchodnom pôvode pochádza hlavne z mien postáv, ako princezná Badroulbadour, čo v arabčine znamená spln mesiacov. Sultán je takto označovaný a nie čínskymi výrazmi ako cisár a ostatné postavy sú zjavne tiež moslimské, nie budhistické alebo konfuciánske, keďže ich dialógy sú plné zbožných moslimských poznámok a fráz.

Aj keď čínski moslimovia existovali – najslávnejší je Hui, ktorý sa datuje od začiatkov Hodvábnej cesty – Gallandova verzia príbehu svedčí o orientalistickej tradícii západných rozprávačov, ktorí vidia spojenie rôznych východných kultúr do jednej. Ako vysvetľuje Krystyn R. Moon v Yellowface: Vytváranie Číňanov v americkej populárnej hudbe a predstavení, 50. až 20. roky 19. storočia :

Aladdin, ktorého si dnes väčšina ľudí spája s Perziou a Blízkym východom vďaka filmom ako Zlodej z Bagdadu (1924) a Disneyho Aladdin (1992), bol jednou z najpopulárnejších inscenácií devätnásteho storočia odohrávajúcich sa v Číne kvôli svojej romantickej a moralistický dej a jeho potenciál ako podívaná...Skladatelia a libretisti si niekedy vybrali Perziu ako dejisko príbehu, pretože Tisíc a jedna noc pochádzala z tohto regiónu sveta a podobne ako Čína bola obľúbeným priestorom s imagináciou pre Američanov a Európanov. .

Tento imaginatívny priestor umožnil bielym obyvateľom Západu vytvoriť nereálny a fantastický dojem z východných kultúr, ktorý pre mnohých ľudí arabského, indického a čínskeho pôvodu nie je práve reprezentatívny. Disneyho animovaný film z roku 1992 si predstavil fiktívne mesto na Blízkom východe, ktoré by zasadilo svoj príbeh, a nahradilo takmer všetky pôvodné mená postáv tými, ktoré boli ukradnuté. Zlodej z Bagdadu , ďalší film založený na Aladinovej nádhernej lampe a napísaný aj bielymi filmármi.

Strana 2: [valnet-url-page page=2 paginated=0 text='The%20Disney%20Movie']

Režiséri Ron Clements a John Musker navrhli prvý scenár Disneyho animácie – inšpirovaný scenárom Lindy Woolvertonovej, ktorý bol zase založený na pôvodnom príbehu textárov Alana Menkena a Howarda Ashmana – pričom Ted Elliott a Terry Rossio priviedli celý príbeh, aby celý príbeh prepracovali. , odstránenie kľúčových postáv a zápletiek. Teda rok 1992 Aladin film sa stal ešte viac orientalistickou fikciou ako pôvodný príbeh a predstavil arabský svet podľa predstáv siedmich bielych amerických spisovateľov.

Táto živá akcia Aladin remake bude opäť viesť prevažne biely tím filmárov, pričom John August napísal pôvodný scenár a Hra o tróny' Vanessa Taylor priviedla na prepísanie, zatiaľ čo Menken je pripravený vytvoriť nové piesne La La Land pesničkárske duo Pasek & Paul. Dúfajme, že v roku 2017 si budú textári dávať trochu viac pozor na texty piesní; v úvodnom čísle pôvodného filmu Arabian Nights, text 'Kde ti odrežú ucho, ak sa im nepáči tvoja tvár,' bol zmenený na 'Tam, kde je to ploché a obrovské a kde je intenzívne teplo,' po reakcii Americko-arabského antidiskriminačného výboru.

Je to kvôli tomuto orientalistickému prístupu Aladin že niektorí ľudia tvrdili, že arabská komunita by aj tak nemala chcieť, aby boli do remaku naživo obsadení arabskí herci a herečky. Khaled A Beydoun, docent práva na University of Detroit Mercy, píše pre Al-Džazíra :

Požiadavka na obsadenie arabských hercov do hlavných úloh v Aladinovi sa do istej miery rovná potvrdeniu, že Agrabah je skutočne arabská krajina alebo presná reprezentácia arabského sveta. A akceptovanie toho sankcionuje množstvo odporných stereotypov, ktoré sa viažu a vychádzajú z pomysleného „barbarského“ regiónu, kde vám „odrežú ucho, ak sa im nebude páčiť vaša tvár“. Agrabah nie je arabský alebo moslimský svet, ale vypľúvaný kreslený obraz Orientu – stáročia stará produkcia akademikov a umelcov, spravodajských médií a filmárov, ktorá ju a jej obyvateľov stavia do zrkadla opaku všetkého moderného, liberálneho a západnej.

Beydoun hovorí opodstatnene, ale keďže je tak málo hollywoodskych filmov s výlučne arabským, indickým alebo čínskym obsadením, niet divu, že farební ľudia vkladali veľké nádeje do hraného filmu. Aladin , vzácny film, v ktorom sa mohli vidieť na plátne v bežnom filme. Ak Ritchieho film bol založený na pôvodnom príbehu, celé herecké obsadenie by bolo čínske - okrem čarodejníka, ktorý by bol Severoafričan - ale keďže sa hovorí, že ide o verný remake Disneyho animácie, Aladdin a princezná Jasmine by mali byť naozaj blízkovýchodné resp. Južná Ázia, napriek tomu, že film nie je autentickým zobrazením ani jednej kultúry.

Obsadenie Scotta a do istej miery aj Massouda pokračuje v orientalistickej kultúre, v ktorej sa ľudia s farbou pleti považujú za vzájomne zameniteľných, a to aj napriek ich odlišnému etnickému pôvodu. V tomto bode sa Disney sotva chystá prepracovať. Môžeme však dúfať, že sa autori za remakom pokúsia zbaviť Aladin o niektorých z jeho nechutnejších a zastaranejších stereotypov a možno dať princeznej Jasmine niečo iné, než byť odhodená na čarovnom koberci a unesená Jafarom.